HISTÓRIA KNIŽNICE

Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied patrí ku knižniciam, ktorých vek neurčuje len dátum ich vzniku. Pri rátaní veku ÚK SAV (tento názov nesie od apríla roku 1954) sa v žiadnom prípade nesmie zabudnúť na jej predchodkyne, lebo bezprostredne nadviazala na ich činnosť a prevzala ich fondy. Z tohto hľadiska je jednou z najstarších knižníc na Slovensku, pretože okrem fondu Knižnice Slovenskej akadémie vied a umení, Knižnice Slovenskej učenej spoločnosti a Knižnice Učenej spoločnosti Šafárikovej a spravuje od roku 1954 fond knižnice bývalého evanjelického lýcea, tzv. Lyceálnu knižnicu, ktorej vznik spadá do 17. storočia. Okrem fondu už uvedených učených spoločností ÚK SAV prevzala aj časť fondu knižnice Spolku prírodovedcov a lekárov v Bratislave, založeného v roku 1856, fond bývalej Maďarskej spoločnosti pre vedu, literatúru a umenie v Bratislave, fond staršej knižnice SNR a knižnica bývalého Československo-sovietskeho inštitútu.

V roku 1953 sa na báze Slovenskej akadémie vied a umení (založenej v roku 1942) vytvára Slovenská akadémia vied. Novozriadená akadémia prevzala i knižnicu bývalej SAVU s fondom takmer 70 tisíc knižničných jednotiek a urobila ju svojou hlavnou knižnicou. V apríli 1954 ju premenovala na Ústrednú knižnicu Slovenskej akadémie vied.

V histórii ÚK SAV je badateľných niekoľko vývojových trendov, ktoré viac, či menej ovplyvňovali jej aktivitu. Za prelomový rok však môžeme pokladať rok 1969, keď začalo svoju činnosť Stredisko vedeckých informácií SAV pri ÚK SAV (bývalé metamorfované Oddelenie vedeckých informácií ÚK SAV). Jeho úlohou bolo vytvoriť projekt optimálnej informačnej sústavy SAV. Produktom strediska je organizačná štruktúra knižnično-informačnej siete SAV (KIS SAV), ktorá platí dodnes.