Lyceálna knižnica v Bratislave je najvýznamnejšou historickou knižnicou v správe ÚK SAV. Jej vznik a vývoj je integrálnou súčasťou dejín bratislavského evanjelického gymnázia (neskôr lýcea). Knižnica, ktorá bola majetkom školy v rokoch 1606-1672 sa nezachovala. Nová etapa jej dejín sa začala po roku 1682, keď bratislavská evanjelická cirkev obnovila vyučovanie na škole. Za rok jej vzniku sa považuje rok 1724. Na základe návrhu rektora školy Mateja Martha zakúpili knižnicu farára Juraja Gleichgrossa. V nasledujúcich rokoch sa na jej rozvoji podieľalo viacero darcov spomedzi ev. farárov, učiteľov a poslucháčov lýcea, ale aj iných osobností (Michal Institoris-Mošovský, Fridrich Daniel Šimko, Matej Marth, Michal Peško, Štefan Jesenák, Ján Jesenák, Jozef Hrabovský, Štefan Sabel i iní). Knižnica bola aý do konca 19. storočia budovaná pre potreby školy – evanjelického lýcea, ktorého učiteľmi a žiakmi boli počas 18. a 19. storočia napr. Matej Bel, Ján Kollár, Juraj Palkovič, Ľudovít Štúr a iné neprehliadnuteľné osobnosti slovenských dejín.

Budova, v ktorej sa nachádza knižnica, bola postavená v r. 1783 pre potreby lýcea. Stojí na tom istom pozemku ako škola, v ktorej pôsobil Matej Bel a v ktorej bola knižnica založená. V súčasnosti je národnou kultúrnou pamiatkou a lyceálna knižnica je z historického pohľadu jej integrálnou súčasťou.

Od roku 1954 je knižnica v správe ÚK SAV. V druhej polovici 20. storočia bola takmer kompletne skatalogizovaná a v súčasnosti sa tak ako aj ostatné historické segmenty integruje do elektronickej databázy starých tlačí. Unikátne dokumenty sa digitalizujú.

Fond lyceálnej knižnice dnes predstavuje cca 80 tisíc zväzkov kníh a viac ako 1200 rukopisov v rozličných jazykoch (latinskom, nemeckom, maďarskom, českom, slovenskom, ruskom, srbskom, poľskom, francúzskom, anglickom, hebrejskom a i.). Z obsahového hľadiska sú to predovšetkým diela teologické, ale aj historické, filologické, filozofické, právnické, prirodovedné a i.

Vo fonde je evidovaných 45 inkunábulí alebo tzv. prvotlačí, teda kníh vytlačených v r. 1450-1500, cca 2000 tlačí, ktoré vznikli v 16. storočí. Približne 200 bohemikálnych a slovacikálnych tlačí je unikátnych. Sú tu mnohé pozoruhodné diela zahraničnej proveniencie, napr. nemecké reformačné vydania.

Nielen tlačené knihy, ale aj rukopisná zbierka predstavuje pozoruhodnú súčasť knižnice. Je to heterógénny korpus rôznorodých dokumentov z 11.- 19. storočia (resp. I. polovice 20. storočia) spojených nielen s dejinami Lyceálnej knižnice a jej pedagógmi, ale aj s dejinami evanjelickej konfesie a evanjelického školstva v Uhorsku v najširšom zmysle. Obsahuje okrem iného:

• zbierku stredovekých a neskoro-stredovekých rukopisov (Codex Maurocordatianus, Codex Bratislavaensis a iné)
• tzv. matricula alebo záznamy o študentoch lýcea od roku 1714
• prednášky a iné rukopisy profesorov lýcea, zachované jednotliviny ich korešpondencie
• odpisy rôznych dokumentov vzťahujúcich sa k evanjelickej konfesii v Uhorsku
• niekoľko rukopisov Mateja Bela
• korešpondenciu Michala Institorisa-Mošovského (viac ako 3000 listov)
• zbierku tzv. pamätníkov (Stammbuch) 16. – 19. storočia

a ďalšie originálne dokumenty a odpisy. Predstavujú cenný materiál k všeobecným a cirkevným dejinám, k dejinám pedagogiky, literatúry a jazykovedy (napr. Krmanova Gramatika, koncepty Belových prác a i.)

Prehľad o rukopisnej zbierke možno získať prostredníctvom inventárov rukopisnej zbierky.

Súčasťou zbierky je 9 historických glóbusov.

Literatúra o dejinách a fonde Lyceálnej knižnice v Bratislave (výber):

Vieriková, Mária: Lyceálna knižnica v Bratislave. In: Sprievodca po historických knižniciach na Slovensku. I. zv. Zost. P. Sabov a kol. Martin : SNK, 2001, s. 134-144.

Boldiš, Jozef.: Lyceálna knižnica v Bratislave. Martin : Matica Slovenská – Slovenská národná knižnica, 1971. 110 s.