Techniky citovania

V rámci ISO 690 a normy STN ISO 690 existujú tri techniky citovania. Každá technika citovania má svoju vlastnú formálnu úpravu. Výber techniky citovania je záležitosťou voľby autora. Určité časopisy resp. aj vydavatelia však vyžadujú, aby boli práce citované len konkrétnou vybranou technikou, a preto by to mal autor brať do úvahy už pri písaní práce.

Techniky citovania by sa nemali v rámci jedného dokumentu kombinovať. V jednej práci musí autor využívať len jednu techniku citovania!

Technika číselných údajov (odkazov) – Numerický systém

Základný princíp techniky číselných údajov spočíva v tom, že za každou citovanou časťou textu sa nachádza poradové číslo, ktoré má podobu horného indexu alebo je uvedené v okrúhlej či hranatej zátvorke.

Technika číselných údajov má nasledujúce charakteristiky:

  • Poradie odkazov je závislé od poradia výskytu jednotlivých citácií
  • V prípade, že sa v dokumente nachádza viac citácií z jedného zdroja, majú vždy rovnaké číslo ako prvá citácia
  • Odkazy na citované práce sú v zozname použitej literatúry usporiadané podľa poradových čísel
  • Pri citáte sa za poradovým číslom môže uviesť strana resp. strany, ktoré boli citované

Príklady:

Príklady techniky číselných údajov

Text a citácia

…, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu.“ (1 s. 76).

… a z hľadiska interpretácie, podobne hovorí o situácii aj Eco (3).

…, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu. “ [1 s. 76].

… a z hľadiska interpretácie, podobne hovorí o situácii aj Eco [3].

…, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu. “1 s. 76 

… a z hľadiska interpretácie, podobne hovorí o situácii aj Eco3.

Zoznam bibliografických odkazov:

  1. DOYLE, A. C. Stratený svet. Bratislava: SnowMouse publishing, 2017. ISBN 978-80-89465-27-9.

 3. ECO, U. Meze interpretace. Praha: Univerzita Karlova, 2005. ISBN 80-246-0740-9.

Technika priebežných poznámok

Základným princípom techniky priebežných poznámok je, že za citovanou časťou textu sa uvádza poradové číslo, ktoré má podobu horného indexu alebo je umiestnené v zátvorke. Jednotlivé čísla potom odkazujú na poznámky (pod čiarou), ktoré predstavujú odkazy na citácie. Pri voľbe tejto techniky citovania je dôležité dbať na podobu prvej citácie dokumentu, ktorá je smerodajná, a preto musí obsahovať kompletné údaje, aby identifikovali dokument. Druhá a každá ďalšia citácia dokumentu sa môže skrátiť tak, že sa uvedú len priezviská autorov a skrátený názov, za ktorým sa napíšu čísla citovaných strán. Prípadne sa dá využiť aj skrátená forma uvedená v prvej citácii resp. v zozname skratiek.

Pri tvorbe citácií za pomoci techniky priebežných poznámok treba dodržať nasledujúce:

  • Pre každý výrok alebo skupinu výrokov je len jedno číslo poznámky
  • Príslušná poznámka môže citovať viac ako jeden dokument
  • Ak je nejaký dokument citovaný viackrát, ďalšie citácie dostávajú nové čísla – v poznámke sa odkaz zopakuje celý alebo sa uvedie číslo, ktoré zodpovedá predchádzajúcej poznámke s číslami citovaných strán
  • V zozname bibliografických odkazov sú záznamy usporiadané abecedne podľa prvého údaja – poradové čísla sa do zoznamu nepíšu

Princípy tvorby prvej citácie:

  • Prvá citácia v dokumente (prípadne aj prvá citácia v kapitole) musí obsahovať dostatočné údaje, ktoré zabezpečia presné spojenie medzi citáciou a príslušnou položkou v zozname bibliografických odkazov
  • Prvá citácia by mala obsahovať:
    • Meno autora resp. mená autorov (nemusia byť uvedené v inverznom tvare)
    • Úplný názov (bez podnázvu a ďalších názvových údajov)
    • Podľa potreby číslo alebo čísla citovaných strán
    • Ak autori a názov práce nestačia na odlíšenie položiek v zozname bibliografických odkazov, pridajú sa do citácie ešte doplňujúce údaje (napr. vydanie, rok vydania)

Príklady:

Príklady techniky priebežných poznámok

Text a citácia

…, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu.“ (1). … a z hľadiska interpretácie, podobne hovorí o situácii aj Eco (2). Doyle (3) v knihe Stratený svet píše: „…

…, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu. “ [1]. … a z hľadiska interpretácie, podobne hovorí o situácii aj Eco [2]. Doyle [3] v knihe Stratený svet píše: „…

…, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu. “… a z hľadiska interpretácie, podobne hovorí o situácii aj Eco2. Doyle3 v knihe Stratený svet píše: „…

Bibliografické odkazy v poznámkach:

  1. DOYLE, A. C. Stratený svet. Bratislava: SnowMouse publishing, 2017. ISBN 978-80-89465-27-9, s. 76.
  2. ECO, U. Meze interpretace. Praha: Univerzita Karlova, 2005. ISBN 80-246-0740-9.

 3. DOYLE, ref. 1, s. 92

Zoznam bibliografických odkazov:

DOYLE, A. C. Stratený svet. Bratislava: SnowMouse publishing, 2017. ISBN 978-80-89465-27-9.

ECO, U. Meze interpretace. Praha: Univerzita Karlova, 2005. ISBN 80-246-0740-9.

Technika prvého údaja a dátumu – Harvardský systém

Technika prvého údaja a dátumu využíva systém zátvoriek, ktoré sa nachádzajú za časťou textu, čo bola prevzatá z iného dokumentu.

Charakteristické atribúty techniky prvého údaja a dátumu:

  • Zátvorky obsahujú prvý údaj citovanej práce (priezvisko autora resp. autorov, prípadne názov) a rok vydania citovanej práce
  • Za prvým údajom v citácii sa nepíše čiarka!
  • V prípade citátu sa zátvorka dáva za poslednú úvodzovku a obsahuje taktiež informáciu o strane, ktorá je oddelená od zvyšku citácie čiarkou
  • Ak majú dva alebo niekoľko dokumentov ten istý prvý údaj a rovnaký rok, odlíšia sa v citácii malými písmenami (a, b, c, …)
  • Bibliografické odkazy sa do použitej literatúry upravujú tak, aby za menom autora nasledoval rok vydania!
  • Zoznam použitej literatúry sa usporadúva abecedne

Situácia pri citovaní

Príklad parafrázy

Príklad citácie

Jeden (známy) autor dokumentu

(Surová 2017)

(Surová 2017, s. 32)

Jeden autor v prípade, že od autora citujeme viac dokumentov z jedného roku

(Nováková 1999a)

(Nováková 1999a, s. 88)

Dvaja autori

(Novák a Nováková 2010)

(Novák a Nováková 2010, s. 32)​

Traja autori

(Horák, Pekár a Nováková 2006)

(Horák, Pekár a Nováková 2006, s. 122)

Viac ako traja autori

(Pekár et al. 2001)

(Pekár et al. 2001, s. 284)

Autor neznámy – uvádza sa prvé slovo z názvu

(Slovensko 1989)

(Slovensko 1989, s. 45)

Rok neznámy respektíve doplnený z iného zdroja

(Horák [bez dátumu]) (Horák [2004])

(Horák [bez dátumu], s. 145-146) (Horák [2004], s. 148)

Citovanie dvoch diel naraz (napr. v jednom odseku) – oddeľuje sa bodkočiarkou

(Pekár et. al 2001; Nováková 1999a)

_

 

Príklady:

Príklady techniky prvého údaja a dátumu

Text a citácia

…, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu.“ (Doyle 2017, s. 76). … a z hľadiska interpretácie, podobne hovorí o situácii aj Eco (2005). Doyle (2017, s. 92) v knihe Stratený svet píše: „…

Zoznam bibliografických odkazov:

DOYLE, A. C., 2017 Stratený svet. Bratislava: SnowMouse publishing. ISBN 978-80-89465-27-9.

ECO, U., 2005. Meze interpretace. Praha: Univerzita Karlova. ISBN 80-246-0740-9.

Sekundárne citovanie

Pri citovaní platí zásada, že citovaný by mal byť vždy pôvodný dokument. Avšak v prípade, že sa autor k pôvodnému dokumentu nevie dostať, no napriek tomu potrebuje použiť niektoré jeho myšlienky, môže použiť sekundárne citovanie. Sekundárne citovanie je teda sprostredkované citovanie informácií.

Pri využívaní Harvardského systému vyzerá sekundárne citovanie nasledovne:

Podoba citácie pri
sekundárnom citovaní

Bibliografický odkaz v použitej literatúre:
Pôvodný zdroj cit. podľa Odkaz na sprostredkujúci zdroj.

(Naumer a Fisher 2010 cit. podľa Savolainen 2012)

NAUMER C. M. a K. E. FISHER, 2010. Information needs. cit. podľa SAVOLAINEN, R., 2012. Conceptualizing information need in context. In: Information Research [online]. 17(4), paper 534 [cit. 25.03.2020]. ISSN 1368-1613. Dostupné na: http://InformationR.net/ir/17-4/paper534.html