Zamestnanecké dielo

Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon

§ 90

Zamestnanecké dielo

(1) Dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu sa považuje za zamestnanecké dielo.

(2) Zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.

(3) Zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je zamestnancom dočasne prideleným k zamestnávateľovi na výkon práce.28) Takýto zamestnávateľ sa považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.

(4) Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Pri výkone majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom nesmie autor udeliť tretej osobe súhlas na použitie tohto diela a autor je povinný sám sa zdržať výkonu majetkových práv k tomuto dielu.

(5) Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe, ak nie je dohodnuté inak.

(6) Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas aj na

  1. a) zverejnenie diela,
  2. b) označenie diela menom, obchodným menom alebo názvom zamestnávateľa,
  3. c) dokončenie diela, zmenu diela alebo iný zásah do diela.

(7) Smrťou alebo zánikom zamestnávateľa oprávneného vykonávať majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu bez právneho nástupcu právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva autor.

(8) Zánikom právnych vzťahov podľa odsekov 1 až 3 zostávajú práva a povinnosti podľa odsekov 4 až 6 nedotknuté.

(9) Ak zamestnávateľ nevykonáva majetkové práva k zamestnaneckému dielu vôbec alebo ich vykonáva nedostatočne, má autor právo požadovať, aby mu zamestnávateľ udelil za obvyklých podmienok licenciu na použitie zamestnaneckého diela. Zamestnávateľ nie je povinný licenciu podľa prvej vety udeliť, ak je to v rozpore s jeho oprávnenými záujmami alebo je na strane zamestnávateľa iný závažný dôvod na odmietnutie udelenia takejto licencie.

 Zamestnanecký režim

Zamestnanecký režim je jeden z inštitútov autorského práva[1], ktorého cieľom je úprava výkonu práv k dielu vytvoreného za istých zákonom predpokladaných podmienok. Zamestnaneckým dielom je dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu:

  • z pracovnoprávneho vzťahu alebo
  • z obdobného pracovného vzťahu

Zároveň ja zamestnaneckým dielom aj dielo vytvorené autorom, ktorý je:

  • členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby
  • štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby
  • zamestnancom dočasne prideleným k zamestnávateľovi na výkon práce

V praxi môžu vzniknúť otázky, či určité dielo spadá pod zamestnanecký režim alebo nie. Východiskom pre posúdenie situácie môže byť:

  • opis práce
  • písomný alebo ústny pokyn zamestnávateľa
  • interná smernica a pod.

Uvedené dokumenty môžu obsahovať popis pracovnej činnosti, ktorej súčasťou je napr. publikačná činnosť, príprava a spracovanie správ, štúdií a pod. Miesto a čas kedy došlo k samotnému vytvoreniu diela nie je rozhodujúcim pri určení, či sa na dané dielo zamestnanecký režim aplikuje alebo nie.

Otázka výkonu práv

Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ktorý financoval vytvorenie pracovného miesta a zároveň zamestnancovi hradil mzdu za výkon pracovných činností. Zamestnávateľ môže tiež právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť aj na iných pravidlách výkonu majetkových práv. Spôsob výkonu a odlišná úprava by v tomto prípade musela byť osobitne dohodnutá. V prípade absencie osobitnej právnej úpravy sa na vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom aplikuje režimu upravený v § 90 autorského zákona[2].

Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas aj na:

  1. zverejnenie diela – vydanie publikácie, článku a pod.
  2. označenie diela menom, obchodným menom alebo názvom zamestnávateľa – označenie odborného článku alebo štúdie označením zamestnávateľa
  3. dokončenie diela, zmenu diela alebo iný zásah do diela – doplnenie diela o ďalšie časti, resp. úprava niektorých častí podľa požiadaviek zamestnávateľa

 Autorský zákon[3] zároveň chráni aj práva zamestnanca, ktorý v prípade ak zamestnávateľ nevykonáva majetkové práva k zamestnaneckému dielu vôbec alebo ich vykonáva nedostatočne, môže požadovať, aby mu zamestnávateľ udelil za obvyklých podmienok licenciu na použitie zamestnaneckého diela. Zamestnávateľ nie je povinný licenciu podľa prvej vety udeliť, ak by to bolo v rozpore s jeho oprávnenými záujmami alebo je na strane zamestnávateľa iný závažný dôvod na odmietnutie udelenia takejto licencie.

[1] Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (v znení č. 125/2016 Z. z., 215/2018 Z. z., 306/2018 Z. z.).

[2] Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (v znení č. 125/2016 Z. z., 215/2018 Z. z., 306/2018 Z. z.).

[3] Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (v znení č. 125/2016 Z. z., 215/2018 Z. z., 306/2018 Z. z.).